Soňa Horňáková - V šere lesklých stromov
Soňu Horňákovú pozná menej ľudí, než by si to jedna z mála našich folkových ikon zaslúžila. Je to zrejme spôsobené aj tým, že vydáva málo platní. O to viac poteší, že každá jej nahrávka stojí rozhodne za to. Platí to aj o tohtoročnej novinke V šere lesklých stromov, ktorá vyšla na jar vo vydavateľstve Real Music House.
Soňa Horňáková pôsobila na začiatku 90. rokov ako čerstvý zjav. Jej Biely pavúk z eponymného debutu v rádiovom éteri takmer zľudovel a hoci sa jej odvtedy podobný hit už nepodaril, o to viac sa speváčka, gitaristka a textárka angažovala na alternatívno-folk-popovom území. Naposledy o sebe dala výraznejšie vedieť platňou Santa Barbara (2010), takže čerstvý nosič V šere lesklých stromov vychádza po riadnej štúdiovej odmlke. Obsahuje jedenásť vyrovnaných, veľmi kvalitných kusov, ktoré určite neboli šité horúcou ihlou.
S odvahou experimentovať
Aj keď samotná protagonistka hovorí, že hudobníci, podieľajúci sa na platni, ju obohatili inštrumentálnou virtuozitou, nie je to tak celkom pravda. Páni patria k tunajšej špičke, ale v prvom rade kládli dôraz na vrelý výraz, silnú atmosféru a feeling. Platňa má skrátka úprimné srdce. Atmosféra nahrávky je pokojná, chvíľami relaxačná, až návykovo opojná. Autenticite napomáhajú priame, otvorené texty, ktoré sú ale zároveň poetické a ukrývajú v sebe dostatok metafor a inotajov. Ich kvalitná výpovedná hodnota stúpa každým vypočutím a zamyslením. Na prvý pohľad sú melancholické, ale neskôr pootvárajú dvierka k trošku lepším vyhliadkam na budúcnosť.
Nie je ľahké nahrávku žánrovo zaradiť. Soňa vyšla z folkovej scény, časom sa na ňu nalepilo všetko možné a dnes by sme u nej našli alternatívu, inteligentný pop, ale aj náznaky rocku, resp. experimentálnej hudby. Veľmi odvážne sa tvári najmä Horúci letný deň, kde sa objaví zaujímavý zvuk klávesových nástrojov, pripomínajúci Mariána Vargu. Bokom nezostáva ani blues a jazz, koniec koncov hudobníčka má vedľa seba trojicu hudobníkov Robert Pospiš (hlavne klávesy), Martin Sillay (gitara) a Juraj Griglák (basgitara), ktorí sú v kruhoch nezávislej a v prípade Grigláka aj jazzovej scény mimoriadne cenení. Ich podiel pritom nie je len producentsko-aranžérsky. Soňa priznáva, že priniesli zaujímavé nápady a k tomu ešte dokázali zhmotniť hudbu, ktorá jej dlhé roky ležala v hlave.
viac si prečítajte: